O mŕtvom hrdinovi a štyroch policajných autách

Autor: Peter Osuský | 6.2.2016 o 10:56 | (upravené 6.2.2016 o 12:39) Karma článku: 9,75 | Prečítané:  1814x

Tragikomédia v dvoch dejstvách zo súčasnosti, ktorá je minulosťou. Osoby a obsadenie: Ten, ktorý bojoval, vybudoval a pozval. My. Oni. Osem policajtov a dvaja miestni „ochranári“ resp. „žalobaby na štyri“ (pre krížovkárov: PS VB).

Scéna: súdna sieň Okresného súdu vo Svidníku a jej „predsieň“, nádvorie Miestneho úradu Krajné Bystré s pamätníkom mŕtveho hrdinu (pre anglofónnych: local hero).

Prišli, uvideli a ... nafarbili. Keby sme žili v štáte, kde orgány činné v trestnom konaní konajú po oznámení trestného činu ( podľa §422 a §422d) spontánne,  nemuseli by naň upozorňovať podaním vyrývační občania, dokonca aj ja. Je možné, že tieto orgány nemajú prístup k médiám, lebo noviny i zástrčkový zákon stoja peniaze a keďže ESO šetrí, až sa mu z kečky parí, tak zrejme „nevydalo“. O tom, že Kali vie, na čom sa šetriť nemá, spomeniem v ďalšom. Otravní občania podali, ostražití strážcovia zákonnosti odmietli dobre zahratým returnom. Predstava, že taký return by zahrali rakúske orgány, ak by si obecní radní v Braunau am Inn pripomenuli svojho nepochybne najznámejšieho rodáka,  je dosť avantgardná. Nuž ale, rakúsky tenis, čo si budeme vravieť... A tak si stojí, pre začiatok i s hlavou. Ako stojí Marek Čulen hen pri Úrade vlády SR. Ešteže pre Univerzitou Komenského nestojí jej jediný rektor, ktorý to dotiahol až na predsedu vlády, čo bolo po zásluhe honorované dotiahnutím slučky – Tuka Béla. Potom prišli tí výtržníci a ako hovoria ctitelia hrdinu, primitívi. Doplnili to, čo pamätníku hrdinu chýbalo. Dodali veci farbu. Farbu krvi, farbu zápasu  za svetlé včerajšky. Nuž, keď sa rúbe les, lietajú triesky, takže trochu krvi stratili i obete víťazov... ale tá odtiekla Moravou  toť  pod Devínom.  A potom prišiel 17. november, ale pozor, nie 1989, ale 2015! A s ním žaloba! Poškodzovanie cudzej veci. To bola iná káva, ako trestný čin podľa §422 či nebodaj §422d. To sa hneď konalo. Apolitický a nezávislý prokurátor, ako sa o ňom vyjadrila krajská prokuratúra v Prešove, vedel, čo je jeho povinnosť. To čo nasledovalo je námetom prvého dejstva. Čitateľa recenziou zdržiavať nebudem, úsudok si môže urobiť sám podľa videoblogu kronikára doby, nemenovaného Eugena Kordu v nemenovanom týždenníku . týždeň (Pozor: skrytá reklama!).

Strih, zmena  scény. Začína druhé dejstvo. Po cestách sa valí kolóna. Nie, nie dočasne umiestnených tankov-záchrancov, pozývateľ odišiel na večnosť a s ním i naša tradičná pohostinnosť. Valí sa kolóna áut, zväčša imperialistického pôvodu, povážte, ani jeden jediný moskvič, ba ani gazik. Tiché zákutie. Na dome ukážková symbióza kríža, aký vo Wikipedii (heslo „kríže“) nenájdete a kosáka s kladivom a hviezdou. A pred domom zátišie s pamätníkom a dvoma policajtmi. Kolóna im zablokovala ústupovú cestu.  Zniesli to so stoickým kľudom. Jeden smrteľne vážny, ten bol inžinier. Druhý bez titulu, ale rýchlo pochopil, že prichádzame v mieri. No, v mieri, ale zicher je zicher, a tak na odbočke z hlavnej cesty pribudlo za chvíľu ďalšie policajné vozidlo. Sumár ozbrojencov v pohotovosti: zatiaľ štyria + 2 (neozbrojení zástupcovia ľudu). K ozbrojenému konfliktu nedošlo. Ani ukradnúť nebolo čo, hlava hrdinu chýbala. Ešteže ju mal za života k dispozícii, čo by sme si bez nej počali! A tak sa po autodokumentácii narušiteľov krajného, hoc i nie najbystrejšieho pokoja, zverejnenej v celom rozsahu bez cenzúry na fasabúku, začali títo rozchádzať. Strážcom zákona som podal ruku, boli slušní, však nás ani neobuškovali. Jáj, nič už nie je také, ako bolo predtým, ako spieva Jana Kirschner. Ale predsa, ostražitá moc nikdy nespí. Ideme, ideme cestou za sedemdesiatimi siedmimi horami a tu zrazu: posily! V protismere ďalšie dve policajné autá. Skoro ako Blucher pri Waterloo, lenže títo prišli neskoro. Je po bitke, ale nabudúce, aké príznačné - 14.marca (šup do gardy, malý medzibeh, rozbeh a šup do rodnej strany), už nezmeškajú. A bude ich vari aj viac, veď Kali posiluje. Neviem síce, ako stojí s klikmi, ale iste ich urobí menej ako 2500. Len jedno ma trápi. Čo ak by v čase, keď som i ja, nehodný, zamestnával celú motorizovanú policajnú hotovosť svidníckeho okresu, prišli na svidnícku plaváreň moslimovia?

P.S. Vo voľbách do NR SR kandidujem za stranu číslo 23 (SaS) ako kandidát číslo 15. Nenapadlo by ma napísať to, ale blogeri to dostali od administrátora, ako sa vravelo v prvosledovom tankovom pluku v Písku „rozkazom“, čo znamenalo opak od „podobrotky“...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?