Správa z javiska

Autor: Peter Osuský | 4.3.2012 o 13:30 | (upravené 23.7.2015 o 9:01) Karma článku: 14,43 | Prečítané:  893x

Ešteže sa nám autor ospravedlnil... Bol som totiž v divadle. Hralo sa o Slovensku. Obeť bola jediná. A autor sa napriek tomu ospravedlnil.

Šejkspíra - hoc i mordoval rad radom, ba dá sa povedať: kade písal tade mordoval - ospravedlniť sa ani nenapadlo. Nuž, pokrok nezastavíš, žijeme v časoch politickej korektnosti a jemného mravu.

A keďže nie som verejnoprávne médium, môžem si dovoliť hneď na úvod agresívnu reklamu:

Choďte do divadla! Choďte do divadla GUnaGU! Choďte do divadla GUnaGU na hru Viliama Klimáčka "Pitbull"!!! Napísal ju ešte v roku 2006 a teraz sa už len ospravedlnil, že je stále aktuálna.

(V predchádzajúcom texte boli použité neplatené reklamné informácie.)

Škoda, že GUnaGU, na rozdiel od Stinga, nehrá "na doskách" nového, lacného a "nášho" zimáku. Stačilo by len 534 vypredaných predstavení a tento krehký výlomok zo správy o stave krajiny a jej ľudu by uvidel celý ľud. Organizované odborárske zájazdy by mohli využiť množstevné (elektronický lexikón slovenského jazyka ponúka - na rozdiel odo mňa "množstvové", že by boli aj družstvové? - pre družstevníkov!) zľavy v priľahlom hoteli. Aj tak má dáke poschodia "nad plán", vyhúkol nám, šibal, do výšky.

Tá hra je aj o lacnom zimnom štadióne aj o vyhúknutom hoteli ba veru, hoc až v druhom pláne, i o ľude - a teda o mne a o ctenom čitateľovi i o početných nečitateľoch tohto blogu.

Zvedavý čitateľ sa oprávnene spýta: Ako napchal Klimáček na malé javisko v podzemnej sále to psisko, páchateľa, obeť, ostatných účinkujúcich, mňa a moju milú manželku, zimák, hotel a vás, čitatelia i nečitatelia?

Ten pitbul je dokonca s rodokmeňom, i keď veľmi ušľachtilo nevyzerá. No, pri toľkých otcoch a matkách sa skúsený kynológ neprekvapí. Stavitelia vyhúknutých hotelov a tí, čo kupovali železiarsky "rudé" letenské "S" sú NAŠIMI šteniatkami. Chovali sme ich a oni si značkovali podtatranský i podunajský terén. Demokratické háranie plodí bulov, pitbulov i čivavy a všetko medzitým. V ďalšom ide hlavne o výcvik a výbeh. Naše šteniatka mali slobodu, z reťaze sa trhať nemuseli, náhubok nepoznali a psincom i výbehom bolo Slovensko. V psinci bola, je a zrejme bude psina.

(Strih.)

Na rozdiel od divadla GUnaGU rozhoduje o osobách a obsadení verejnej politickej scény už dvadsaťjeden rokov ľud. (Niektorí z ľudu si to zatiaľ zrejme nevšimli.) Neviem ako režisér Karol Vosátko (ja som bol s jeho výberom účinkujúcich veľmi spokojný), ale jedno viem: ľud je so SVOJÍM výberom permanentne nespokojný.

Mekbeti, hamleti, otelovia ba ani rómeovia a júlie "z ľudu" sa ľudu nepáčia. Najnovšie niektorý ľud žiada Jaga aby padal, iný ľud zasa Júliu aby stiahla Rómea (ešte sa nevie kam). Niektorí Montekovia si neprajú ani Oféliu, hoci Hamlet zvažuje, že by to mohol skúsiť s Lady Macbeth. Člováci nechápu, že režisérom sú oni a že ten ansámbl je ich obrazom. Že o osobách a obsadení rozhodujú demokraticky už dlhé dve dekády. Že len oni môžu vyhodiť, kráľa Leara, ak chodí do divadla večne pod parou, obťažujúc šatniarky a Falstafa, ak neovláda ani po x-tej repríze text a do záložne zavliekol a prehýril už tretí kostým. Lebo režisér, ktorý to všetko strpí, musí strpieť i zážitok zo svojho predstavenia a správu z divadelnej pokladne. A ak je zdesený, má urobiť konkurz a preobsadiť účinkujúcich. Ak však svojho Leara miluje - má ho mať "nafurt aj s chlpmi". Len nech nenadáva Kordélii, že s tým nič neurobila.

Veď to je, s prepáčením, ako keď si chlap zoberie za ženu lenivú, hlúpu a navrch viac či menej radodajnú. (Feministky prepáčia, nabudúce bude úplne opačný príklad!) A potom zrúbe svokrovcov, čo mu to "vydodali". A vlastných doma, že ho neuchránili pred zlou voľbou. A farára: ako ich len mohol zosobášiť? Všetci sú vinní - len on je obeť.

Poučenie z krízového vývoja v stranách i spoločnosti (tentoraz nie podľa Biľaka, ale podľa klasika Osuského) hovorí: "Čaro demokracie je v tom, že si volič (i nevolič) musí svoju voľbu (i nevoľbu) prežiť".

Hollywoodsky optimistický záver: je to stále lepšie, ako jednotná kandidátka Národného frontu. Musela sa tiež prežiť, ale mala ešte jednu nevýhodu: plánovaná bola na večné časy (a nikdy inak!). Teraz končia večné časy 10. marca a potom najneskôr o krátkych 1461 dní....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?