Dodržať slovo...

Autor: Peter Osuský | 4.2.2012 o 22:38 | (upravené 4.2.2012 o 22:47) Karma článku: 21,10 | Prečítané:  3576x

Dodržať slovo patrilo k cnostiam oddávna a tých, čo ho nedodržali si dejiny nezriedka zapamätali. Ponovembrové Slovensko pamätá tých i oných.

Pred parlamentnými voľbami v r. 1994 dal Ján Čarnogurský slovo Jánovi Langošovi, ktorý zastupoval na kandidátke KDH Stálu konferenciu občianskeho inštitútu (SKOI), že ak KDH získa v druhom skrutíniu parlamentné kreslo, dostane ho on. KDH kreslo získalo a Čarnogurský slovo dodržal. Prosté chlapské slovo, nič nebolo na papieri...

Keď v r. 1998 spojená opozícia, čeliac Mečiarovej novele volebného zákona, vytvorila SDK, dali sme si, ako členovia vznikajúcej volebnej strany, chlapské slovo, že sa po voľbách vrátime do svojich strán. Nič nebolo na papieri... a niektorí veru slovo nedodržali, ba mali tú „kožu na tvári“ chlapské slovo poprieť a materské strany, vedení vraj víziou veľkej ľudovej strany, bezostyšne tunelovať. Dejiny tomuto nedodržaniu slova za pravdu nedali...

Európa, keď „veľkí“ Francúzi a i „malí“ Holanďania odmietli ústavu (vo väčšine iných krajín sa, pre veľký úspech referend v zmienených dvoch krajinách, ľudu radšej ani nepýtali), prijala EÚ túto pod upraveným firemným štítom. Ani tak však jej tvorcov, budovateľov svetlých európskych zajtrajškov, nenapadlo, že by sme mali ručiť za čiesi pozatínané sekery - bailout proste nebol naplánovaný... Nepočítala s ním ani po voľbách v roku 2010 sformovaná nádejne proreformná koalícia. Naopak, ako jeden muž (a žena) sme tvrdili, že cudzie sekery nie sú naše, čím sa líšime od sociálne citlivého bratstva zatínajúceho sekery do nášho vlastného rozpočtu. Tú grécku sekerku sme ustáli a pani premiérka nemala problém ako predstúpiť pred novinárov.

Rok sa však zišiel s rokom – a všetko bolo inak. Premiérka mala, ako uviedla, zrazu problém s novinármi a mnohí mali zrazu problém s ... dodržaním slova! Nuž, zopár nás problém ako dodržať slovo nemalo, ale zrazu nás bola hŕstka. Nebol som sám, ako ten z pesničky Jara Filipa „Bolo nás jedenásť“, ale veru, ešte že nás nevešali! Nepriatelia Európy, hrobári koalície a svetlých zajtrajškov – mali tú drzosť, dodržať slovo. Tí uvedomelejší „obrátili na pětníku“, ako hovoria bratia Česi a začali hľadať palicu – psa už našli. Pri hľadaní palice sa ukázalo, že „novinár nemôže byť odpočúvaný za nijakých okolností“, aj keby sa príslušný sudca postavil (i s príslušným zákonom) na hlavu. A tak našli i psa. A konalo sa veru rázne, takmer ako Fico sľuboval... Pravda, z džungle sa ozval rev a vynorila sa chlpatá komplikácia. Ale nie o tom chcem...

Moja milá žena a možno občas i iní sa zrejme a veru dakedy aj odôvodnene domnievajú, že nezriedka myslievam lineárne, nuž, čo to budem tajiť, skrátka jednoducho. Majster Peter Solan mi už pred rokmi povedal, že som „starozákonný“ s tým svojim „áno-áno“ a „nie-nie“.

Pravda je, že mi to uľahčuje život. To „eurovalové“ dodržanie slova bolo ako lúčavka kráľovská. Hŕstka politikov vymenila „istoty“ ministerských či poslaneckých kresiel za „dodržanie slova“. Politici si, na rozdiel od ľudí (hoci i tu nie som stopercentne istý) istoty nezaslúžia – hlavne ak sú podmienené jeho nedodržaním. Svoj politický život som strávil zväčša v menšine (i keď bola čas od času súčasťou väčšiny).

Tí, čo dodržali slovo, sú dnes opäť v menšine. Ale bez nich niet nádeje na lepšiu alternatívu. Nepíšem „dobrú“, priveľa sa toho z pralesa ozýva a veľa pamätám. Keď som sa rozhodol prijať ponuku SaS a akémusi médiu vysvetľoval čo ma „s nimi“ spája, hovoril som o dvoch úchytoch: liberálnom pohľade na ekonomiku a viere v slobodný trh, akokoľvek to dnes „neletí“ a v spoločnom postoji ku prikázaniu „Nepokradneš!“. Ale okrem úchytov sú to tiež živí ľudia. Galko, ktorý zaťato nemá rád zlodejstvo, Kollár, Sulík či Chren, ktorí ctia ekonomickú zodpovednosť, Poliačik, Droba či Fořt, ktorí sa angažujú za občianske práva a slobody (Martin Poliačik stíha i psie práva!) či Krajcer, ktorý nech robí čo chce, vždy musí niektorého „úplne nezávislého“ nechať nezávislým. „Zdrojov“ na všetkých, ktorí chcú byť na inak všetkom (okrem verejných peňazí) absolútne nezávislí, prosto niet – ani keby bol ministrom financií Solomon Guggenheim.

Viem, do čoho idem. Áno je v tomto prípade áno, nie je nie. Trajektórie sú vypočítateľné, chaos nehrozí. A slovo sa bude držať, bez ohľadu na „istoty“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?