O tabuli, vencoch a „pravde“

Autor: Peter Osuský | 12.1.2012 o 14:25 | (upravené 12.1.2012 o 14:38) Karma článku: 1,80 | Prečítané:  274x

Rektor UK s členmi vedenia UK si dňa 21. augusta 2008 pri novej pamätnej tabuli inštalovanej na fasáde historickej budovy univerzity vencom so stuhou v univerzitných farbách pripomenuli obete paľby sovietskych okupantov spred štyridsiatich rokov. Nuž, v printových a elektronických médiách sa verejnosť dozvedela skôr o tých, ktorí prišli o pár minút neskôr – prezidentoch ČR a SR, ktorí tam položili vence. Tí možno nezaregistrovali a prezident ČR sotva mohol, že pamätná tabuľa je nová a pravdivejšia, ako bola jej predchodkyňa a navyše tiež umiestnená na dôstojnejšom mieste. Rozhodnutím rektora UK sa tak spláca dlh nevinným obetiam, histórii krajiny – a pravde. To, že tak urobila Univerzita Komenského je prirodzeným naplnením jej úlohy, ktorá, zmienená v texte sľubu absolventov, by mala byť pre tých, ktorým je UK alma mater, celoživotným poslaním.

Historia est magistra vitae (?)
Krátka pamäť isto nie je problém špecificky slovenský, hoc i „u nás“ veru vážny. A slepota tých, ktorých V.I. Lenin príznačne cynicky, zároveň však nepochybne výstižne nazval „užitočnými idiotmi“ je, ako ukazuje čerstvý manifest nemeckých intelektuálov k „augustovej interrupcii“, istému druhu ľudí takmer inherentná. Idey „pražskej jari“ sú vraj stále živé, škoda že sa o ne okrem autorov manifestu, málokto zaujíma. Prečo asi? Na rozdiel od nich, večne „neprebudených“ sociálnych inžinierov bolo tým, ktorí nám poslali pred štyridsiatimi rokmi bratskú internacionálnu pomoc aspoň jasné, že žiaden „socializmus s ľudskou tvárou“ nemá z ich pohľadu nádej na prežitie – a ako ukázal čas nemal ju ani bez ich „ pancierovej terapie“.

Zahrdúsili embryo a umožnili tak ešte po štyroch dekádach intelektuálom, ktorí zväčša „socializmus bez ľudskej tváre“ nemali to šťastie zažiť, oplakávať priam herodovsky zlikvidované spasenie. Nevšimli si, že ešte v inkubátore, nedožijúc sa kočíka, nehovoriac o „bugine“, zomrel „alien“ na vývojové chyby nezlučiteľné so životom napriek starostlivosti tímu odborníkov vedených Michailom Gorbačovom. I v tom bol vpád vojsk pod zástavou „reálneho socializmu“ devastujúci. Dôsledkom tejto nenápadnej devastácie bol vznik nezničiteľných ilúzií, ktoré síce neodolajú zdravému rozumu – ale s úspechom ho nahrádzajú. To, kde by tie ilúzie v prípade „lámania chleba“, ktoré by neodvolateľne nastalo, končili, nám predcvičili neznámi strelci zo Šafárikovho námestia.

Známe sú obete. A známi sú páchatelia – i keď nie sú stotožniteľní so strelcami. Pre „pamäť národa“, ktorá je, žiaľ, nezriedka súca do „ústavu“, sme v spolupráci s Ústavom pamäti národa doplnili mená všetkých obetí paľby z 21. augusta 1968. A v úcte k pravde a v primeranej nenávisti k zhnitým eufemizmom sa na pamätnej tabuli nepíše (ako o Danke Košanovej roky predtým a o Petrovi Legnerovi pri vchode do „starej“ pošty doteraz), že tieto obete „tragicky zahynuli“. Tragicky sa hynie v padajúcej lavíne alebo po zásahu bleskom. Ani Jan Opletal, Anna Franková, Nikolaj I. Vavilov či študenti z námestia Tchien-an-men nezahynuli tragicky, rovnako ako Danka Košanová, Stanislav Sivák a Ján Holík zahynuli rukami páchateľov, ktorých poslali vrahovia. Zabili ich ideológie založené na nenávisti. Nenávisti k slobode človeka.

Apropo, pamätáme si, čo znamená pojem „Brežnevova doktrína“? Starší by sme mali, mladší nech si naštudujú (všetko je na webe!). A – v rámci názornej výučby – nech sa pozrú na Kaukaz! Žiaľ, ani vtedy ani teraz to nebola a nie je „schola ludus“.

Článok bol uverejnený v spravodaji Univerzity Komenského „Naša Univerzita“, číslo 1/2008.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?